Azory – Srdce Atlantiku

Tie sny nemusia byť cestovateľského charakteru, nie každého baví cestovanie. Sú oveľa dôležitejšie veci v živote, ako zdravie, rodina a podobne. Avšak u mňa sú taktiež na popredných miestach aj cestovateľské ambície, ktoré si túžim počas života splniť. Jedna z týchto vysnívaných destinácií sú Azorské ostrovy, ktoré som chcel navštíviť už odkedy som videl prvé fotky z tejto prenádherne zelenej krajiny.

Pôvodne som vôbec nevedel, kde sa nachádzajú, a  ani pri najmenšom mi nenapadlo, že patria Portugalsku a sú súčasťou Európy. Ľudia, ktorí navštívili Azory majú pre tieto ostrovy rôzne pomenovania, ako „Srdce Atlantiku“,  či „Havaj Európy“. Pre priblíženie si môžeme povedať, že Azorské ostrovy sa nachádzaju skoro na polceste medzi New Yorkom a Lisabonom.

Začiatkom roka 2018 som uvažoval nad tým, kam sa najbližšie vyberiem a na um mi prišli práve Azory, pretože som vedel, že je tam rovnaké  počasie počas celého roka, ktoré sa pohybuje v rozmedzí od 18 do 25 stupňov celzia. Už dopredu som tušil, že nudiť sa nebudeme a treba dobre naplánovať, čo všetko chceme navštíviť. Rozhodne si nenechávajte plánovanie na poslednú chvíľu. To platí všeobecne pri cestovaní do ktorejkoľvek krajiny. Pýtajte sa ľudí, čítajte si literatúru alebo blogy, či len tak surfujte, kým si nebudete istí, že na každý deň máte nejaký cieľ.

1. DEŇ

Tento deň bol iba premiestňovací, keďže sme ho trávili na letiskách a v lietadlách. Nezačalo sa to práve príjemne, keďže v Bratislave mrzlo, bola poľadovica a fúkalo, odleteli sme s hodinovým meškaním. Ešteže v Londýne sme mali 3-hodinový prestup, inak by to bolo LTT (len tak tak).

Natesno bol prestup aj v Lisabone, kde sme naň mali 45 minút a zistili sme, že nám lietadlo na ostrov São Miguel odlieta z iného terminálu. Takže sme si dali šprint s batožinou cez letiskové haly. Nakoniec sme však v poriadku odleteli i pristáli. Na letisku sme si hneď prevzali z požičovňe naše auto Renault Clio a na nasledujúci týždeň sme z neho spravili Jeep a Ferrari v jednom. Dúfam, že v ňom požičovňa nemala GPS, lebo tí keby videli, kam všade sme sa s ním dostali, tak by nám účtovali 5x vyššiu cenu.

Krátko pred polnocou prichádzame do mestečka Ribeira Grande, ktoré bolo asi 20 minút jazdy od hlavného mesta Ponta Delgada. Ubytovanie sme mali cez Airbnb u veľmi milého páru (Orlando s priateľkou), ktorý nám dal do prenájmu samostatnú izbu s kúpeľnou, a k tomu spoločná vybavená kuchyňa. Domček bol veľmi pekne zariadený a samotný pár nám hneď po príchode dal prospekty, mapy a celý čas nám pomáhal. Ako privítanie sme dostali miestne občerstvenie, ale po takom náročnom dni sme mysleli už len na posteľ.

2. DEŇ

Hneď z rána bolo krásne a slnečné lúče nás začali ťahať z postele. Rýchlo sme sa dali do poriadku a vyrazili sme na obhliadku nášho mestečka, ktoré dýchalo históriou. Všetky budovy mali koloniálny nádych a už od začiatku bolo jasné, podľa počtu svätostánkov, že miestni obyvatelia sú silno veriaci.

Najviac sme sa tešili na oceán, pretože sme vedeli, že na São Miguel sa nachádzajú vulkanické pláže, ktoré majú nádherný čierny piesok. Na ostrove je stále niekoľko aktívnych sopiek, ale o tom si ešte povieme.

Azory sú známe svojím veterným počasím, ktoré nás sprevádzalo po celú dobu dovolenky. Zatiaľ čo niekde to bol príjemný vánok, inde na horách to už išlo do extrému a doslova nás o pár metrov odfúklo. Miestni si z toho ťažkú hlavu nerobia, pre nich je to úplne normálne.

Po prehliadke mesta Ribeira Grande a bláznenia sa na pláži, sme išli preskúmať severovýchodnú časť ostrova, smerom k najvýchodnejšiemu miestu na ostrove menom Nordeste. Celý čas sme pozerali von z auta a pozorovali tú nádhernú zeleň, ktorá bola všade naokolo. Na každej lúke sa páslo stádo kráv a pomaly začali pučať všetky tie pestrofarebné kvety.

V čase obeda sme sa nachádzali dosť ďaleko od civilizácie, a tak sme skúsili jeden miestny hostinec, na ktorý nemáme najlepšie spomienky. Asi to bol môj najdrahší a najnechutnejší obed. Ešteže iba v prvý deň sme mali zlú skúsenosť s jedlom. Zlatá slovenská kuchyňa, sme si pomysleli.

Ako sme sa tak túlali autom, vždy po chvíľke sme zastavili pri útese, pričom sme len tak pozorovali, ako obrovské vlny Atlantického oceánu narážajú do mohutných skalnatých previsov na pobreží ostrova. Ani sme sa nenazdali a slnko pomaly zapadalo za horizont a my sme sa vybrali k nášmu dočasnému príbytku.

3. DEŇ

Po príjemnom daždivom prebudení sme sa pobalili a vyrazili na výlet do vnútrozemského mesta Furnas, ktoré je vychýrené vďaka svojim horúcim prameňom, sírovým poliam a miestnym pokrmom, ktoré sa varia v sopečnej zemi.

Mestečko Furnas sa nachádza v údoli, obklopené kopcami a hneď za jedným z kopcov je jazero, okolo ktorého sú aktívne sopečné polia. Na sopečné polia sme dorazili v čase obeda, práve počas výberu miestnej pochúťky zo sopečnej zeme. Každá lokálna reštaurácia má svoju jamu, v ktorej je zahrabaná táto sopečná špecialita.

Ihneď po ukážke výberu jedla zo zeme sme taktiež chceli ochutnať tradičné jedlo, tak sme sa pozreli na pristavené autá a písali sme si názvy reštaurácii, ktoré tam chodili pre hlavné menu.

Netrvalo dlho a v údolí sme našli reštauráciu, ktorá mala práve dovezenú túto delikatesu, tak sme si ju rovno objednali aj s malým predkrmom. Uf, priniesli nám porciu, ako keby sme to mali zjesť štyria a vraj pre dvoch. Vyzeralo a voňalo to ako pravá slovenská zabíjačka. Nechýbali klobásky, rebierka, kuracie mäso a rôzne druhy zeleniny a zemiakov. Konečne sme si pochutili, až sme skoro praskli.

Cestou z Furnasu sme sa zastavili na čajovej plantáži a absolvovali sme prehliadku výroby čaju. Naštudovali sme si pred dovolenkou , že São Miguel je známy aj vďaka výrobe čierneho a zeleného čaju, ktoré sa vyrábajú z listov rastliny camellia sinensis. Ostrov São Miguel je dokonca jediné miesto v Európe, kde sa pestuje čaj. Umenie pestovania sem priniesli až z ďalekej Číny v 19. storočí.

Po oficiálnej prehliadke sme si ešte spravili svoju vlastnú a autom som vyrazil na čajové polia. Pri prejazde vozidlom popri čajových plantážach som na chvíľu zabudol, že moje Clio nie je traktor, a tak sme zapadli.  Vtedy ma naozaj chytil troška stres, pretože už bola takmer noc. Našťastie sme auto nejak vybrali z priekopy. Ešteže chodíme obaja cvičiť.

4. DEŇ

Keďže sme toho za predošlé 2 dni veľa nachodili, tak tento deň som už plánoval počas noci. Pomocou rôznych blogov a rád od cestovateľov som nám naplánoval cestu, ktorá začala v Ponta Delgade na ananásovej farme.

Pre mňa to bol neskutočný zážitok, lebo patrím medzi tých ľudí, ktorí si polku svojho života mysleli, že ananásy rastú na strome. Keď som videl prvý obrázok, ako sa pestuje ananás, tak som si myslel, že to je podvrh.

Hneď po návšteve ananásových plantáži sme vyrazili na miesto zvané Sete Cidades, kde sa nachádzajú dve jazerá, ktoré boli prepojené malou úžinou. Veľkou zvláštnosťou bolo, že jedno z jazier malo vodu sfarbenú na zeleno  a druhé na modro. Naozaj krásne a magické miesto.

Už z cestovateľských blogov som si prečítal, že toto miesto najlepšie vidieť zo strechy starého hotela, ktorý sa nachádza na kopci nad jazerami. Tento schátraný, ba až strašidelne pôsobiaci hotel, ktorý fungoval v 80. rokoch bol zavretý kvôli nedostatku turizmu na ostrove, čo sa teraz už nedá povedať. V súčasnosti ako atrakciu hotel navštívia denne stovky ľudí a fotografov z celého sveta, a to nie len kvôli jazeru, ale kvôli samotnému hotelu.

V tento deň sme ešte mali v pláne navštíviť jaskyňu, ktorá bola vytvorená sopečnou činnosťou na ostrove a nachádza sa priamo pod diaľnicou pri meste Ponta Delgada. Prv som si myslel, že prišlo k zlyhaniu GPS, keď mi ukázala v strede diaľnice, že sme dorazili do cieľa, ale potom sme zbadali odbočku a bezpečne sme zaparkovali pri diaľnici. Jaskyňa nebola taká veľká ako tie naše slovenské, ale i tak bola krásna a hlavne na pohľad iná, ako sme zvyknutí.

Jaskyňu vystriedalo národné múzeum, ktoré sa rozprestiera v troch rôznych budovách v centre Ponta Delgady, kde sme si pozreli kus azorského umenia. Mohli sme tiež vidieť, aké zvery sa nachádzajú na ostrove. Po náročnom dni sme išli pozorovať západ slnka nad oceánom a pomaly sme sa vybrali spať.

5. DEŇ

Deň vodopádov a slepých uličiek, sme si na našej off-line mape zaškrtli všetky vodopády na ostrove a išli sme ich hľadať. Môžem konštatovať, že sme mali asi 50% úspešnosť. Zatiaľ čo jeden vodopád sme našli a pokochali sa ním, ďalší vodopád nebol na vyznačenom mieste alebo sa nachádzal niekde, kde ľudská noha ešte asi nevkročila. Veľakrát sa nám stalo, že naša „super“ mapa ukázala cestu k vodopádu, pričom sme išli do slepej uličky dole kopcom a boli sme radi, že sme vôbec vycúvali späť. Najkrajší vodopád, ktorý sme videli bol v oblasti Nordeste – Achada. Veľký vodopád lemovaný machom, ktorý naozaj pripomínal tie na Havaji.

Pri jednom nevydarenom pokuse nájsť vodopád sme sa dostali úplne dole k pobrežiu, kde boli obrovské skaly a vlny dosahovali výšku aj 3 metre, bol to neuveriteľný pohľad. Pobrežie bolo celé biele od vĺn, ktoré prudko narážali do skalných útesov a tvorili tak penu a bublinky. Naozajstná pastva pre oči. Na záver sme si postavili vežičku z kameňov a mohli sme odísť.

6. DEŇ

Nastal moment, keď sme išli vyskúšať preslávený azorský prírodný wellness vo Furnase. Už z fotiek to pôsobilo fantasticky a tešili sme sa, keď sa vyvalíme do horúcej vody a trošku budeme relaxovať. Vyzeralo to ako prírodné kúpalisko niekde na okraji dediny v horách. Namiesto bazénov tam boli kamenné jamy v ktorých bola sopečná voda riedená s vodou z potoka, aby dosiahla ideálnu teplotu okolo 40 stupňov. Ak by sa neriedila s vodou z potoka, bolo by to varenie ľudí na prírodno.

Ešte pred vstupom nám povedali, že ideálny čas je tak hodina – hodina a pol. Taká horúca voda vysušuje pokožku a hlavne nerobí dobre nášmu srdcu.

Po absolvovaní prírodného wellnessu sme zbadali cestou v aute banánové plantáže. Keďže som banánovníky ešte nevidel, zastavili sme pri jednej plantáži, poobzerali sme si ju a ochutnali sme aj čerstvý banán.

Na pláne sme ešte mali zastaviť sa pri nezvyčajnej kaplnke Vila Franca do Campo, ku ktorej viedlo schodisko, kde bola znázornená krížová cesta mozaikou. Kaplnka sa nachádza na vrchole kopca a bol z nej krásny výhľad na pobrežie a oceán.

7. DEŇ

Predposledný deň na Azoroch sme si chceli trošku oddýchnuť, tak sme v relaxačnom tempe išli do hlavného mesta Ponta Delgada, kde sme si kúpili suveníry pre našich blízkych a pre seba. Už sme sa nikam neponáhľali, lebo sme pochodili toho až-až. Navštívili sme miesta, ktoré na našom zozname boli na posledných priečkach, ako botanickú záhradu v centre hlavného mesta, suveníry z korku a chránenú dielňu, kde ručne vyrábali magnetky – najkrajšie na ostrove, odporúčam každému, kto pôjde na Azory.

Večer sme sa rozlúčili s Orlandom a jeho priateľkou, lebo nás čakal ranný let, pred ktorým sme museli ešte odovzdať auto. Počas balenia sme ešte spomínali na všetko, čo sme na Azoroch zažili a následne sa unavení pobrali do postele.

8. DEŇ

Je to tu, nastupujeme do lietadla. Odlietame s pocitom, že sme vyčerpali takmer všetky možnosti, ktoré ostrov ponúka a zažili sme jedno veľké týždňové dobrodružstvo, na konci ktorého s úsmevom na tvári spomíname na všetky tie zážitky a vtipné príhody, ktoré sa nám udiali.

Azory – Srdce Atlantiku, nás svojou prírodou okúzlili a určite je to destinácia, ktorú budeme odporúčať ďalším vášnivým cestovateľom. 

Ak chceš aj ty zažiť nevšednú návštevu ostrovov, kde má stále príroda moc nad človekom, napíš nám alebo klikni sem a my sa o zvyšok postaráme.