Wadi Rum Jordánsko
ZÁPISKY Z CIEST

Bratislavčan na Blízkom východe

Neexistuje na svete miesto, kde sa blízko seba nachádza toľko rôznorodých kultúr, náboženstiev a etník. Dá sa povedať, že denne zaplavujú západné médiá informácie a dezinformácie o dianí sa na Blízkom východe, čo pochopiteľne vyvoláva strach a následne aj znižuje konkurencieschopnosť týchto štátov v oblasti cestovného ruchu.

Už od počiatku mojich cestovateľských aktivít ma priťahovali orientálne krajiny. Nie len kvôli vynikajúcemu jedlu, ale najmä pre ich nekonečnú pestrosť. Krajiny tiahnuce sa od Maroka na západnom pobreží Afriky až po Irán boli centrom mojej pozornosti a preto som sa rozhodol s priateľmi zorganizovať dobrodružnú cestu, ktorá v sebe zahŕňala návštevu Izraela, Jordánska a Egypta.

IZRAEL

Štát, ktorý vyčnieva spomedzi všetkých krajín Blízkeho východu, pretože je to židovská krajina dotovaná a podporovaná Amerikou uprostred ortodoxne orientovaných moslimských krajín. Poznávacím znamením Izraela sú pevné betónové múry, ktoré obkolesujú všetky hraničné oblasti a po zuby ozbrojená armáda, ktorú bežne stretávate, nech už sa nachádzate kdekoľvek na území Izraela. Už samotné tanky nachádzajúc sa na vyvýšených miestach pri hraniciach pôsobia desivo a pozeráte sa na ne s rešpektom.

Z pohľadu turistického ruchu je zaujímavejší sever krajiny, pretože sa tam nachádzajú všetky posvätné židovské miesta ako Jeruzalem, Betlehem a Jericho. Navyše je blízko aj Mŕtve more, kde sa môžete nadnášať na hladine a relaxovať. Pre nás bol Izrael iba miesto príletu a prestupné miesto medzi Jordánskom a Egyptom. Eilat, kde sme strávil jednu noc by sa pokojne dal nazvať malé Miami Blízkeho východu. Luxusné hotely, lunapark a nočný život v malom prímorskom letovisku na úplnom severe Červeného mora, ktoré je raj pre podmorský život.

Eilat Izrael Červené more
Letovisko Eilat leží na juhu Izraela a priamo susedí s Jordánskom.

Škoda, že tam bolo všetko prehnane drahé a vážne som mal pocit, že sa pri pohľade na ceny nachádzam na Floride.

Čo by to ale bolo, keby sme si nepochutnali na tradičnom židovskom pokrme zvanom Hummus, ktorý sa stal populárny po celom svete. Ten sme si dali rovno na schodoch pred potravinami, kde sme ho kúpili blízko krásnej palmovej promenády.

Najväčší zážitok spätý s Izraelom bol pri odlete, keď dostanete žltú alebo zelenú pásku na cestovný pas. Vtedy sa začína tzv. dobrodružstvo.

Zistenie, že za týždeň máte pečiatky Jordánska a Egypta v pase Vás dostanú pred vypočúvaciu komisiu a to iba pol hodinu pred plánovaným odletom. Otázky typu s kým ste si vymenili kontakt počas návštevy v Egypte a v Jordánsku alebo koľko dní ste strávili v jednotlivých štátoch. Najlepšie bolo to, že moje odpovede a odpovede mojich priateľov sa museli zhodovať, pričom každý z nás bol separátne „vypočúvaný“. Ak chcete zažiť vzrušenie tohto charakteru, určite navštívte Izrael.

JORDÁNSKO

Neviem, či som v živote zažil viac kontrolovanú hranicu, ako tú medzi Izraelom a Jordánskom (dobre, možno ešte tá Slovensko-Ukrajinská v Ubli). Možno na mňa pôsobil len efekt hlbokej noci, tým pádom všetko vyzeralo tajuplnejšie a temnejšie.

Predstavte si, že vás vybavujú izraelskí pohraniční policajti so samopalmi v rukách a púšťajú vás do mŕtvej zóny medzi dvoma hranicami. Idete cez mŕtvu zónu, kde z jednej strany je izraelská hraničná stráž v ich tradičných bielych košeliach a modrých nohaviciach a na druhej strane z dvoch vysokých osvetlených veží na vás zameriavajú jordánski armádny príslušníci, ktorí majú v rukách ostreľovačky a vy máte pocit, že keď sa zle otočíte, tak do vás strelia. Jasné, že to bol len pocit a robili si svoju prácu, lebo akonáhle prejdete hranice, už sa začne tradičný život v meste Akaba, ktoré nikdy nespí.

Zrazu máte pocit, že ste preleteli polku zemegule a pritom ste prešli iba hranicu medzi dvoma odlišnými svetmi. Na uliciach v Akabe je množstvo holičstiev, street foodov, tradičných reštaurácií a malých rodinných obchodov s potravinami alebo bylinkami.

Jediné, čo tu nezoženiete je pivo, na ktoré som mal v daný moment obrovskú chuť.

Naše kroky smerujú na miesto, ktoré sa stalo tak známe, že vďaka nemu Jordánsko láka do svojej krajiny tisíce turistov ročne. Tušíte správne, jedná sa o legendárnu Petru.

Petra Jordánsko
Tento pohľad je zrejme známy nielen priaznivcom filmu Transfromers.

Nepoznám človeka, čo ešte nevidel tradičný obrázok chrámu „Al-Khazneh“, čo v preklade do slovenčiny znamená pokladnica. Veľa ľudí si myslí, že Petra je jeden chrám, kde sa všetci turisti fotia ale sú na omyle.

Petra je veľký komplex bývalého slávneho mesta, ktoré slúžilo pre rôzne národy, ktoré putovali cez Jordánsko. V čase svojej najväčšej slávy tu žilo v skalách a v úžinách až 40 tisíc obyvateľov. Vraví sa, že na svojej ceste za slobodou ju navštívil aj Mojžiš.

Je priam neuveriteľné, čo dokázali ľudia vybudovať pred toľkými rokmi len pomocou primitívnych nástrojov. Keď uvážime, že mesto Petra fungovalo medzi 3. stor. pred Kristom až do 1. stor. po Kristovi.

Slávny chrám „Al-Khazneh“ určite poznajú priaznivci Indianu Jonesa, ktorý dá sa povedať preslávil tento novodobý div sveta.

Druhý známy chrám do ktorého vedie neuveriteľných 3 tisíc vytesaných schodov sa nachádza na samom vrchole Petry. Jeho názov je Ad-Deir, čo značí kláštor. Fanúšikovia žánru sci-fi si túto stavbu určite pamätajú z filmu Transfromers.

Jediné čo mi na Petre prekážalo boli leniví turisti ázijského pôvodu, ktorí sa všade presúvali na oslíkoch namiesto toho, aby použili svoje vlastné zdravé nohy.

Keď si predstavíte, že na 80-kilovom oslíkovi sú dvaja Japonci a on chudák musí ísť 3 tisíc schodov smerom nahor, lebo niekto má problém zdvihnúť zadok, tak mi bolo až zle.

Je fascinujúce, že väčšina miest, ktoré sa mi najviac vryli do pamäte sa viažu vždy k určitému filmu.

Wadi Rum je miesto, kde bol natáčaný film Marťan v hlavnej úlohe s Mattom Damonom a tak aj ostane v mojich očiach.

Ak by niekto túžil vidieť, ako vyzerá 50 odtieňov oranžovej, má možnosť to zistiť priamo na púšti Wadi Rum.

Wadi Rum Jordánsko
Beduíni sú známi svojou pohostinnosťou, avšak sami jedia len toľko, aby prežili.

Najlepšie si užijete Wadi Rum na džípe, ktorý si prenajmete aj s beduínom (príslušník arabského kočovného kmeňa). Pohostinnosť domácich zažijete v ich stane, kde vám pripravia pravý beduínsky čaj v medenej kanvici nad otvoreným ohňom.

Beduínsky čaj som si veľmi obľúbil a bol to aj môj suvenír, ktorý som si z tejto krajiny odniesol.

Beduíni neholdujú alkoholu a čaj s vodnou fajkou je pre nich ako pre našinca whiskey s cigarou.

Po Wadi Rum v minulosti putovali pradávne kočovné národy a do skál vyrývali príbehy, ktoré sa odohrávali na ich ceste za lepším životom.

Spomedzi ideálnych prostriedkov na presun po Wadi Rum si môžete vybrať koňa, ťavu, štvorkolku, či džíp alebo len tak ísť pešo (čo vám neodporúčam, vzhľadom na veľké vzdialenosti).

EGYPT

Na Sinajský polostrov sme vstupovali zo západnej strany Egypta z mestečka Taba. 

Keďže bolo obdobie mimo turistickej sezóny, tak nás na hraniciach vybavili pomerne rýchlo a na Egyptskej strane sme už videli zástup vodičov minibusov, ktorí sa o nás neskôr doslovne pobili.

Po spôsobe zjednávania písaním na špinavé sklo auta sme si vybrali svoj minibus a vydali sa na 4 hodinovú cestu do známeho letoviska pri Červenom mori Sharm-El-Sheikh.

Dovolenka Egypt Sharm el Sheikh
Zatiaľ, čo u nás vo februári panovali mrazivé teploty, v Egypte sme si užívali nádherné počasie.

Zaplatili sme si 5* hotel s all inclusive na 2 noci pričom druhú noc sme strávili aj tak v aute smerom na známu horu Sinaj.

Vrch Sinaj väčšina z vás pozná z Biblie. Je to hora, kde dal Boh Mojžišovi 10 božích prikázaní.

Motívom nášho výstupu na Sinaj bola túžba zažiť východ slnka na samotnom vrchole, ktorý má výšku 2285 m.n.m. Bol to stredne náročný 3-hodinový výstup v noci, v zimnom oblečení a s baterkami v rukách.

Cestou hore nás zabával náš veselý sprievodca, ktorý rozprával vtipné historky, ktoré zažil so svojimi klientmi.

Na vrchol sme sa dostali krátko pred piatou hodinou ráno. Divadlo sa mohlo začať. Škoda, že som samotný východ slnka zmeškal, keď som šiel na malú potrebu (aj to sa stáva).

Sinaj Egypt
Vo štvorici na Sinaji.

Počas zostupu dole na parkovisko nám už pekne svietilo slnko, tak sme si konečne videli aj pod nohy.

Na parkovisku nás ale čakalo nemilé prekvapenie, keď nám náš hladný vodič zjedol jedlo, ktoré sme mali nachystané z hotela. Jeho výhovorka? „Bol som hladný a všetko bolo zatvorené“.

Našou poslednou zastávkou na Blízkom východe bolo svetoznámy raj potápačov – mestečko Dahab, kde sa nachádzala tzv. „Modrá diera“.

120 metrov hlboká priekopa na okraji mora, kde ste zažili ten pravý podmorský svet. Množstvo korálových a útesových rýb, ktoré boli dekorované snáď všetkými farbami sveta. Vyskúšali sme si úžasné potápanie, ochutnali miestne morské špeciality v reštaurácii pri mori a kúpili posledné suveníry domov našim najbližším.

Výhodou Dahabu bolo, že ste tam mali možnosť stretnúť množstvo potápačov a mohli ste si s nimi vymeniť zážitky a skúsenosti. V izbe hneď vedľa nás býval Kanaďan, Brazílčan a Austrálčan.

Dahab potápanie
Potápanie sa v egyptskom Dahabe bolo príjemným spestrením celého pobytu.

Patríte medzi milovníkov orientálnej kuchyne a chceli by ste zažiť krásu Blízkeho východu hneď z pohľadu niekoľkých krajín? Napíšte nám alebo vyplňte tento formulár a my sa už o ostatné postaráme.

Nezabúdajte, koľko národov poznáte, toľko krát ste človekom.

 
 

Volám sa Lukáš, ale kamaráti ma volajú Laky. Od roku 2014, kedy som nastúpil prvý krát do lietadla som sa stal vášnivým cestovateľom, ktorý momentálne pomáha ľuďom s ich cestovateľskými snami. V projekte Cestuj s nami po svete mám na starosti hlavne komunikáciu s klientmi, starostlivosť o sociálne siete a nové impulzy. Medzi destinácie, ktoré vo mne zanechali najhlbšie spomienky patrí najmä Island, Nórsko a Irán. Mojím snom je vidieť Anjelské vodopády vo Venezuele a zažiť futbalový zápas FC Liverpool na Anfielde.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.