Island Oheň ľad
ZÁPISKY Z CIEST

Island – Krajina ohňa a ľadu

Mal si už niekedy pocit, že by si chcel v živote skúsiť niečo nové? Niečo, čo sa vymyká bežnému víkendu s priateľmi v meste, keď sa hýri do skorého rána alebo nude v pohodlí domova, čo nazývame „chill“? Niekedy nestačí ani zdolať najvyšší vrchol v tvojom okolí, alebo si dať víkendový wellnes s priateľkou. Nasledujúce riadky budú o pravom dobrodružstve. Dobrodružstve, kedy nevieš, čo ti môže priniesť nasledujúci deň, lebo netušíš „kde“ a „ako“ budeš spať.

Áno, niektorí sme takí, že nemáme dušu cestovateľa. Najradšej by sme presedeli celý týždeň s ovládačom v jednej ruke a čipsami v druhej. Pozreli by sme si hoci aj katolícky kanál LUX, len aby sme sa nemuseli pohnúť. V niektorých sa však to cestovateľské nadšenie ukrýva, len nevedia ako ho prebudiť, a to z rôznych dôvodov. Nemajú na to odvahu? Financie? Alebo je tam jednoducho lenivosť? Môj prípad bol, že mi chýbala odvaha. Vždy som len s úžasom sledoval Facebook ľudí, ktorí pochodili kus sveta a zdieľali svoje zážitky aj nám, tým čo sme takéto dobrodružstvo ešte neabsolvovali.

Zlom nastal až v roku 2014, keď mi kamarát poslal tip na „lacnú“ letenku na Island. Vtedy bola táto krajina pomerne veľkou neznámou pre turistov a nechodili tam až v takom hojnom počte.

Vďaka rôznym prezentáciám o Islande, ktoré sme pred blížiacim termínom odletu pochodili, sme sa postupne zoznamovali s krajinou, v ktorej prežijeme jeden nezabudnuteľný týždeň. V rámci nich sme sa spoznali s ľuďmi žijúcimi na tomto, pre nás Slovákov, tajuplnom ostrove. Tvrdili nám, že za taký krátky čas nemôžeme prejsť celý ostrov s tým, že uvidíme všetko čo máme predsavzaté. Napriek tomu sme si aj tak dôkladne naplánovali trasu.

Dôležitá vec, keď sa chystáte do severskej krajiny, je oblečenie. Práve na oblečenie musíte dať najväčší dôraz a zbytočne nešetriť každé euro. Z toho dôvodu sa teda najviac investovalo do termo prádla, vetrovky a obuvi. Nekupoval som najdrahšie značky, ale ani najlacnejšie. Kupoval som štýlom zlatá stredná cesta. 

Keďže iba 3 noci zo 6 sme mali vybavené ubytovanie, na ostatné dni sme mali prichystaný stan a spací vak. Ak neviete dopredu, či Vás takýto typ dobrodružstva pohltí, tak odporúčam si vybavenie požičať od známeho, ktorý chodí na výlety do hôr.

1.DEŇ

Je to tu, píše sa deň „D“ a my odchádzame z autobusovej stanice Bratislava – Mlynské Nivy, za mojím prvým veľkým dobrodružstvom. Na jednej strane som mal nesmiernu radosť, že som mal guráž kúpiť si letenku do takej krajiny, no na druhej strane, aj trošku obavy. Veď čo ak som na niečo dôležité zabudol?! Z Bratislavy sme cestovali do Prahy, kde sme odlietali z letiska Václava Havla do Frankfurtu a z Frankfurtu už priamo do Keflavíku. Keflavík je islandské medzinárodne letisko, vzdialené asi 50 km od hlavného mesta Reykjavík. Celý let bol pokojný a pred príletom na Island sme dokonca z lietadla videli aj Faerské ostrovy.

Hneď na letisku sme si rezervovali SUV Suzuki Grand Vitara, ktoré nás odviezlo k našej prvej destinácii, hlavného mesta Reykjavik. Ubytovali sme sa v hosteli a vyrazili sme pozrieť mesto. Tu by som podotkol, že ak cestujete na Island, tak netreba zamieňať peniaze. Island funguje iba na platobných kartách, dokonca aj v odľahlých mestečkách majú všade platobné terminály. 

Reykjavík je známy vďaka svojím typickým farebným domčekom a monumentálnemu kostolu, ktorý sa týči na vrchu samotného mesta. Obyvatelia mesta boli veľmi milí a priateľskí a hneď na nás spoznali, že sme turisti. Pýtate sa prečo? Boli asi 2 – 3 stupne nad nulou a my sme vyzerali ako keby sme vyrážali dobyť severný polárny kruh. A obyvatelia Reykjaviku? Kožené bundy, svetre, dokonca chlapci na skateboardoch v košeliach s dlhými rukávmi. Takže v meste bolo hneď vidieť, kto je domáci a kto nie. Ceny potravín a reštaurácii boli asi tak 2 – 3 krát drahšie ako v Bratislave, čo je ale normálne, vzhľadom na ich priemerný plat, približne 3000 €. 

Harpa Reykjavík Island
Koncertná sála Harpa je jednou z najväčších a najvýznamnejších pamiatok Reykjavíku. Je to kultúrne a spoločenské centrum v samom srdci mesta.

Vráťme sa ešte k obyvateľom, ktorí si žijú svoj pokojný a ničím nerušený život. Viete o tom, že na celom Islande je vo väzniciach približne 120 ľudí, ktorí sú väčšinou pobaltskej národnosti? Pri počte 330-tisíc obyvateľov je to vážne skutočne malá cifra. Dokonca aj samotný prezident Islandu žije ako bežný občan a kedykoľvek za ním prídete do jeho nestráženého domu na okraji Reykjaviku, rád si s Vami spraví selfie. Island je krajina, ktorá je nezávislá od importu z okolitých krajín, okrem dreva, to tam totiž nemajú. Legenda hovorí, že všetko drevo na Islande vyrúbali keltské kmene na výrobu lodí. Islandskí obyvatelia hovoria plynulo po anglicky od svojich 4 – 5 rokov, a to z dôvodu, že všetky programy v televízii majú po anglicky s islandskými titulkami. Navyše je to veľmi inteligentný národ, ktorý sa rád kultúrne vyžíva.

2.deň

Ale poďme späť k našej ceste. Po prvej noci strávenej v Reykjavíku (nachádzajúcom sa na západe ostrova) sme cestovali na Golden Circle, čo je vlastne okruh najväčších zaujímavostí v okolí Reykjavíku. Cestou na Golden Circle sme uvideli záprah psov Husky, ktorých tam chystali na miestne preteky. Tento okruh väčšinou absolvujú ľudia, ktorí si kúpia letenku na Island, pritom si však nepožičajú auto na cestu okolo Islandu, ale len sa prepravujú autobusom. Golden Circle sa skladá z troch zaujímavostí. Prvou je Pingvellir, čo je miesto, kde na seba naráža severoamerická a európska tektonická doska. Hovorí sa, že tu vznikol prvý parlament, kde sa stretávali rôzne kmene z okolia. Medzi vyvretými tektonickými doskami je dobrá akustika, a teda keď starší prednášal, bolo ho hlasno počuť aj na väčšiu vzdialenosť. Druhou je Geysir, teda oblasť, kde vyvieral prvý gejzír, od ktorého je aj odvodené samotné slovo. Pravý gejzír už nie je aktívny niekoľko rokov, pretože ľudia, aby videli čoraz väčší „vodný ohňostroj“ ho postupne zapchali rôznymi prípravkami ako sú mydlá a šampóny. Smutné že? Hneď pod ním sa nachádza druhý gejzír nesúci meno Strokkur, ktorý je aktívny každých 7 minút. Aj keď vraj nie je taký obrovský ako bol pôvodný, tak sme boli z neho veľmi nadšení a natočili sme si to každý asi 3 krát na mobil. Na každé vystrieknutie vodnej masy sme čakali ako 5 ročné dievčatko na Vianoce, keď má dostať svoju prvú bábiku od Mattela. 

Treťou zastávkou na Golden Circle bol vodopád Gullfoss, ktorý je nevšedný a máte pri ňom pocit ako keby sa vlievali dva vodopády do jednej veľkej jamy. Ako sme prešli Golden Circle (nachádzajúci sa kúsok východne od Reykjaviku), naša ďalšia cesta smerovala na juh ostrova, na vychytené vodopády Seljalandsfoss a Skógafoss. Seljalandsfoss je známy tým, že z poza neho môžete pozorovať nádherný západ slnka (obrázok nižšie). Pri Skógafosse sme si rozložili stany a trávili druhú noc, počas ktorej boli nádherné 2 stupne nad nulou. Ak by môj blog v budúcnosti čítala nejaká fanynka Justina Biebera, tak jej odporúčam pozrieť si videoklip k pesničke „I’ll Show You“, kde sú zachytené tieto dva vodopády cez letné obdobie. Keďže Island je krajinou ohňa a ľadu, tak tepelnú energiu využívajú takmer všade a zadarmo. Dokonca toalety pri kempe boli vyhrievané, tak niektorí rozmýšľali, že aj tam by si na večer dali spací vak.

3.deň

V poradí tretie ráno sme mali skutočne nádherné prebudenie. Ráno na tráve bola zamrznutá rosa, vodopád syčal hneď pri našom rozloženom stane a ten, kto mal poriadny spací vak, sa aj pekne v teple vyspal. Ja som mal požičaný spací vak od môjho kolegu Mira, ktorý Island absolvoval už 2x, a keďže jeho „spacák“ bol do -15 stupňov, tak mi skôr bolo až priveľké teplo, než zima.

Aby sme toho stihli čo najviac, museli sme sa vydať na cestu skoro ráno. Vyrážali sme s pocitom, že večer spíme v nádhernej chatke v horách, ktorá ako každá iná chatka na Islande, má svoju vlastnú vírivku. Naplánované sme mali predovšetkým ľadovce Vatnajokull, nachádzajúce sa na úplnom juhu Islandu, ktoré tam voľne ústia do Severného Atlantického oceána. Ako sme dorazili na miesto, tak sme si s chalanmi hneď dali súťaž pod veľmi originálnym názvom „dotkni sa ľadovca v oceáne“. Fakt blbá súťaž. Vlny boli vysoké a vždy s určitou frekvenciou išli za sebou,  medzitým bol čas sa dotknúť ľadovca a zbehnúť späť na pláž. Akurát ja s GoPro, keď som sa vracal a točil môj výkon à la Usain Bolt, tak ma zasiahla taká nečakaná vlna, že som ostal celý premočený.

Svartifoss Island vodopád
Svartifoss patrí medzi najpôvabnejšie a najzaujímavejšie vodpády Islandu.

Mimochodom, pamätáte sa na najznámejšiu Islandskú sopku, ktorá ochromila leteckú dopravu nad celou Európou vďaka jej erupcii z 13. apríla 2010? Áno, volala sa „ľahko“ povedané Eyjafjallajokull. Skúste si to prečítať ešte raz. Po májovom vykúpaní v Atlantickom oceáne smerovala naša cesta do národného parku, ktorý niesol také isté pomenovanie ako ľadovce, a teda Vatnajokull. Tam sa nachádzal skrytý vodopád, na ktorý som sa najviac tešil. Jeho meno je Svartifoss a obliehajú ho bazaltové hexagonálne stĺpy. Tento vodopád ma tak nadchol, že som si ho po príchode domov nechal zvečniť na plátno a zavesil do obývačky. Vlastne môj prvý doplnok v novom bývaní. Po absolvovaní túry v národnom parku sme sa pomaly presúvali k nášmu ubytovaniu v horách. Cesta bola dlhá a počasie pri pobreží bolo nádherné, avšak vždy, keď sme si chceli spraviť skratku a prešli trošku do vyššej nadmorskej výšky, tak sa diametrálne zmenilo. Následne horská služba uzavrela cestu pre autá, takže sme sa vždy točili späť na hlavnú cestu. Je až neuveriteľné ako sa môže na Islande v priebehu 5 minút zmeniť počasie. Chvíľku sneží, potom prší a nakoniec je krásne jasno. Takže, keď skratky k nášmu ubytovaniu nevyšli, išli sme serpentínami po starej ceste a nakoniec sme dorazili k cieľu až na večer. Čakala nás teta s ktorou sme si dohodli ubytovanie cez Airbnb, na východnej časti ostrova. Boli sme takí unavení, že sme si rovno otvorili každý pivo a šup do vírivky, ktorá mala 40 stupňov. Vôbec nám pritom nevadilo, že v nej sedíme v zimných čiapkach a vonku sneží, lebo to malo svoje čaro.

4.deň

Štvrtý deň sme mali naplánovaný národný park Mývatn, ktorý sa nachádza na severovýchode krajiny. Nachádzajú sa tam erupčné polia, z ktorých nepretržite vychádza síra. V tejto oblasti, ako aj pri gejzíroch, sme stretli veľké množstvo turistov. Je to jedno z najfrekventovanejších miest na Islande a zároveň hneď pri ceste. Spomeniem cesty na Islande. Okolo celého ostrova ide iba jedná hlavná cesta, ktorá sa volá Ring a cez vnútrozemie prechádzajú cesty, ktoré by ste ani nemali skúšať, pokiaľ nemáte poriadne 4×4 terénne vozidlo (SUV vozidlá sa berú na Islande ako nedostatočné). Ring je cesta prvej triedy, diaľnice na Islande (tak ako aj u nás diaľnicu BA-KE) by ste len ťažko hľadali.

Island cesta diaľnica
Cesta autom okolo ostrova je najlepšia voľba ako spoznať Island detailne.

Zaujímavosťou, ktorá sa týka ciest na Islande, sú ich nečakané zákruty. Predstavte si, máte voľné priestranstvo, kde by mala ísť krásna, rovná a dlhá cesta, ale tu z ničoho nič, sa objaví zákruta. Prečo? Islanďania sú poverčivý národ a veria na škriatkov a elfov a im podobné zelené stvorenia. Dokonca majú zriadený parlament na komunikáciu s nimi. Takže niekde tam pri nezmyselnej zákrute bol domček elfa a nechceli mu ho zbúrať, tak preto spravili okľuku, aby nenarušili jeho súkromie. Keby narušili jeho domček, tak by tam ten malý elf napríklad prevrátil kamión. Ževraj.

Po návšteve Mývatn sme išli pozrieť ďalšie skvostné vodopády a to Godafoss, ktorý sa mne osobne zdal najrozľahlejší a Detiftoss, ktorý patrí taktiež medzi tie väčšie na Islande. V daný deň sme mali naplánované mestečko Akureyri, ktoré je druhé najväčšie na Islande, nachádzajúce sa na severe krajiny pri nádhernom zálive. Ubytovanie sme túto noc nemali vybavené, tak časť z nás si rozkladala stany kde sa dalo (detské ihrisko), a druhá časť spolu so mnou našla malú chatku, ktorú prenajímali turistom a dalo sa tam na povale v spacom vaku pokojne vyspať. Na severe krajiny bolo trošku chladnejšie. V noci sa teplota vyšplhala sotva na 4 stupne pod nulou. Poviem Vám ešte pikošku, keď sú na Islande v máji napríklad dve hodiny ráno, tak v tom čase nie je úplná tma, ale len polo šero.

5.deň

V tento deň sme vedeli, že máme zarezervovanú chatku na farme neďaleko mesta Akureyri, tak preto sme mohli dôkladne preskúmať okolie a nemuseli sme sa konečne nikam ponáhľať autami. Vydali sme sa do ešte severnejšie položeného mestečka menom Husávík, známe vďaka svojmu rybolovu a pozorovaniu veľrýb. Mestečko nás hneď nadchlo, pretože tu bol prístav s krásnymi drevenými loďkami a na jeho kopčeku bol drevený kostolík, ktorý tam pasoval priam dokonale a vytváral celkovú príjemnú atmosféru mestečka. V mestečku bol cítiť aj turistický ruch, pretože pri hlavnej ulici sa nachádzali turistické kancelárie, kde ponúkali pozorovanie veľrýb. Do jednej sme vošli a spýtali sme sa na cenu, ktorá bola asi 90 € na 3 hodiny na hlavu. Vraj keď neuvidíme pri prvom pozorovaní behom 3 hodín veľrybu, tak nám garantujú ďalšiu plavbu. Vzhľadom na veľkú zimu sa nám teda dva-krát do toho nechcelo ísť, najmä, keď bola šanca asi 60 percent, že v máji môžeme uvidieť dáku tú veľrybu. Slečny na recepcii sme sa spýtali aspoň na dobrú reštauráciu v okolí, lenže tá nám povedala, že dnes ťažko nájdeme otvorenú reštauráciu, lebo je celoštátny štrajk. Opýtali sme sa teda prečo štrajkujú, a predstavte si, chceli zvýšiť minimálnu mzdu v krajine, ktorá bola 1600 € na 2000 € (cestovali sme v roku 2015). Tak nám iba trošku zamrzli sánky a keď sa nás teta spýtala koľko máme minimálnu mzdu v našej krajine a odvetili sme, že okolo 400 €, tak nám hneď ponúkala zadarmo teplý čaj a kávu. Vtipná príhoda, že? Potom ako sme si dali teplý nápoj zadarmo, „čistá charita“, sme si ešte poobzerali okolie mesta a vydali sme sa odpočinúť si na našu chatku.

Island kôň kone
Najpopulárnejšie kone na svete žijú na Islande.

Hneď ako sme dorazili, boli sme nadšení. Celá chatka bola nová, drevená, ako z rozprávky a s veľkou vírivkou (ktorú sme taktiež dôkladne vyskúšali). Vlastnila ju farmárska rodina, ktorá chovala kravy. Hneď cez cestu bolo stádo koníkov, ktorí boli na celom Islande a hovorí sa, že sa ich tam nachádza viac ako ľudí na ostrove. Islandskí konci boli jedineční. Spia v ľahu, takže veľa turistov si myslí, že sú mŕtvi, keď ich po prvý krát uvidia a okamžite volajú miestnym, že: „Hej, tam pri ceste máte skapatého koňa“. Výškovo sú niečo medzi normálnym koňom a poníkom, s typickou chôdzou, ktorú neovláda žiadne iné plemeno koňa.

6.deň

Ráno sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa s pocitom, že v tento deň máme na pláne asi 300 – 400 km cesty smerom k útesom na severozápade krajiny. Ešte predtým sme si obišli výbežok na severe Islandu, kde sa chodia „pásť“ tulene. Tento úsek som šoféroval ja a pri vystupovaní z auta som nechal zapnuté svetlá. Takže, išli sme pozrieť tulene, našli sme ich asi 5 – 6 kusov, vraciame sa späť k autu a…a čo sa stalo? Samozrejme tým, že som nechal zapnuté svetlá sa baterka vybila a ako sprievodný jav nám to naše požičané auto nenaštartovalo. Pozreli sme okolo seba a okrem starej kôlne na seno nebola najbližších 50 km žiadna dedina, ani živej duše. S malou dušičkou išli chalani pozrieť do kôlne, kde sa nachádzal mladý človek, ktorý prehadzoval seno. Keď ho chalani oslovili zozadu „Hellou“, tak sa skoro pokakal od strachu, lebo si myslel, že tam je úplne sám. Našťastie mal zaparkované vo vnútri aj svoje obrovské terénne auto, ktoré ako povinnú výbavu na Islande obsahovalo aj štartovacie káble. Ja som si nesmierne vydýchol. Vlastne, nie len ja.

Cestou sme ešte navštívili mohutné skaly, ktoré vyvierali zo zeme. Na týchto miestach sa natáčal aj seriál Game Of Thrones a my sme tu prvý aj posledný krát v hlbokom snehu zapadli. Potom, ako sme sa z toho zázrakom dostali, pokračovala naša cesta po severnom pobreží až k mohutným skalám, kde sme v neskorých večerných hodinách hľadali kemp na rozloženie stanov. V ten večer fúkalo ako zmyslov zbavené a postaviť stan bola výzva, preto som sa rozhodol, že prespím noc v aute, aj keď som vedel, že ráno sa zobudím polámaný, no aspoň budem v teple.

7.deň

Zobudenie bolo také „rýchle“ ako zaspávanie. Tí čo mali vonku stany, sa v okamihu pobalili a utekali sme zo severozápadu krajiny na juhozápad, kde sa nachádza svetoznáma Modrá Lagúna. Miesto, ktoré som hlásil vopred, že chcem navštíviť aj keď cena za vstup bude asi trošku vyššia. Modrá Lagúna je niečo ako Tatralandia na Slovensku, teda prírodne kúpele na otvorenom priestranstve s horúcou, miestami priam vriacou vodou. Pestrú azúrovú farbu má voda vďaka tepelnej elektrárni, ktorá ju produkuje. V podstate sme sa vlastne kúpali v odpadovej vode z elektrárne. Miesto patrí medzi TOP 25 miest na svete a za základnú cenu 40 € za kúpanie môžem za seba povedať, že sa to oplatilo. Ten zážitok z kúpania v niečom tak krásnom bol skvelý, vyzeralo to presne tak ako som si to z fotiek predstavoval. Akurát trošku menej ľudí by mohlo byť, no nebolo to miesto na plávanie, ale na celodenný relax.

Po absolvovaní prírodného wellnesu sme vyrazili na našu poslednú noc späť do Reykjavíku. Ak by si sa spýtal Islanďana na 10 najlepších vecí na Islande, tak okrem vodopádov, gejzírov a národných parkov ti odpovie „večerná zábava“. Večerná zábava? Áno! Na Islande bola prohibícia až do roku 1989, takže teraz sa obyvatelia od štvrtka do nedele bavia vo veľkom až do skorého rána. Sú divokí, ale nekonfliktní, takže sa nemusíte ničoho báť. Ďalším zaujímavým faktom je, že keď nájdete od štvrtka do nedeľa hoci aj svojho šéfa opitého na zemi a odfotíte sa s ním, je to pre nich úplne bežné. Ale ako náhle niekto pije na Islande v pondelok, utorok alebo v stredu, tak ste najväčší alkoholik a nikto Vás ani nepozdraví na ulici aj keby to bola Vaša vlastná matka. Večer sme sa teda opäť zložili v jednom hosteli, kde sme spoznali pár príjemných ľudí z celej Európy, potom sme si kúpili suveníry v meste, trošku alkoholu (alkohol na Islande kúpite, len v špecializovaných obchodov s názvom Vinbudin, nikde inde) a hor sa do nočného Rejkjavíku. Okolo jednej hlavnej ulice chodili vkuse autá s mladými ľuďmi, ktorí si púšťali staré hitovky ako Modern Talking a mali dole stiahnuté okná aj keď pomaly mrzlo. Keďže Islanďania sú štýloví a majú svoje vychytené podniky, kde púšťajú iba ľudí v nohaviciach a v košeli, tak sme museli s naším outfitom navštíviť trošku iný podnik. Netrvalo dlho a našli sme veľký bar, kde to žilo ako na desiatich rozlúčkach so slobodou dokopy. Ľudia boli príjemní a vidno, že sa vedeli zabávať a neboli to len povery. Ako som išiel popri DJ-ovi, tak ma zastavila žena, ktorá tam bola s ním a opýtala sa, ako sa volám a aký song chcem zahrať. Ďalšia historka bola, že keď som išiel späť z toalety, tak ma zastavil chalan, ktorý vyzeral ako stúpenec pravice. Prv som bol prekvapený čo odo mňa chce, ale nakoniec sa ma len spýtal ako sa mám a kde som kúpil to tričko, čo mám na sebe, lebo si chce kúpiť podobné. A nie, nebol to homosexuál priatelia, mal tam priateľku. Pri bare som si dal Coronu, ktorá stála okolo 12 € (stačila mi jedna), pivo stálo „len“ 6 €, takže opiť sa za slovenské pomery v priemernom bare, bola „skúška ohňom“. Ešteže sme vypili „zopár“ fliaš na hosteli. Neboli sme do skorého rána, lebo nasledujúci deň sa už končilo naše dobrodružstvo.

8.deň

Pri vstávaní sme niektorí cítili ešte zvyšky alkoholu po pravej islandskej veselici, ale nebolo nám až tak do smiechu. Vedeli sme, že naša neuveriteľná cesta sa blíži ku koncu. Pobalili sme sa, nasadli do áut a išli sme ich vrátiť na letisko. Tachometer prejazdených kilometrov nám za 7 dní ukázal okolo 2500 km. V lietadle sme niektorí spali, iní zas spomínali na krásne chvíle strávené v tejto neuveriteľnej krajine. Všetko vyšlo podľa plánu, tak ako malo a tie niektoré nečakané zážitky, ktoré sa nám (väčšinou mne) prihodili, tak na tie budeme najviac a len s úsmevom spomínať. Táto cesta ma tak nadchla a nakopla, že som hneď po príchode na Slovensko rozmýšľal, kam povedú moje ďalšie kroky. Veľa ľudí hľadá exotické destinácie na svoju dovolenku, ale ak chcete prežiť dobrodružstvo ako ja, tak sa nebráňte príjemnej zmene a choďte na Island, na ktorý budete spomínať vždy a v tom najkrajšom. 

Ak ťa láka navštíviť túto okúzľujúcu „Krajinu ohňa a ľadu“, neváhaj nás kontaktovať

 

Volám sa Lukáš, ale kamaráti ma volajú Laky. Od roku 2014, kedy som nastúpil prvý krát do lietadla som sa stal vášnivým cestovateľom, ktorý momentálne pomáha ľuďom s ich cestovateľskými snami. V projekte Cestuj s nami po svete mám na starosti hlavne komunikáciu s klientmi, starostlivosť o sociálne siete a nové impulzy. Medzi destinácie, ktoré vo mne zanechali najhlbšie spomienky patrí najmä Island, Nórsko a Irán. Mojím snom je vidieť Anjelské vodopády vo Venezuele a zažiť futbalový zápas FC Liverpool na Anfielde.

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.