Nepoznaná Transylvánia

Rumunsko, krajina, ktorá je plná predsudkov a kontrastov. Predsudkov, pretože ľudia ju súdia bez toho, aby ju navštívili. Kontrastov preto, lebo ľudia, ktorí ju navštívia sú očarení jej panenskou zelenou prírodou a zachovalými stredovekými hradmi.

Sedmohradsko, dnešná Transylvánia je oblasť, ktorá bola odpradávna spájaná s grófom Drakulom, možno to bol ten správny impulz, prečo sme sa rozhodli navštíviť a preskúmať túto krajinu.

„Cestuj s nami po svete“ je názov cestovnej kancelárie, ktorú sme spoločne s kamarátom Marekom založili a vďaka nej pomáhame s cestovaním ľuďom, ktorí by sa sami nikam nevybrali. Možno pre rečovú bariéru alebo len kvôli celkovým pochybnostiam z nového a nepoznaného.

Na jeseň v roku 2018 sme zorganizovali „poznávačku“ do Rumunska, konkrétne do srdca Transylvánie. Celý zájazd sme naplánovali pre maximálny počet 16 ľudí, trval 3 noci a prioritou boli pre nás stredoveké hrady a podľa mnohých najkrajšia cesta na svete – Transfagarašan.

112 čísel pod zemou

Pristávame na letisku Kluži, ktoré je menšie ako vlaková stanica v Bratislave. Let Budapešť – Kluž trval približne 45 minút a časový posun bol oproti Slovensku jedna hodina dopredu. Hneď na letisku sme si vybavili štyri autá, ktoré sa stali našimi vernými spoločníkmi na nasledujúce dni.

Po prílete sme si museli zameniť peniaze a poriadne sa najesť a pretože Kluž je veľkým mestom a metropolou Transylvánie, vybrali sme sa ho na trošku preskúmať. Zaparkovali sme hneď pri hlavnom námestí zvanom Unirii, kde sa nachádzala dominanta Klužu, kostol svätého Michala z 15. storočia. Cez Tripadvisor sme našli reštauráciu, kde bol hostinský Slovák a odporučil nám rebierka, ktoré boli najlepšie, čo som doposiaľ jedol. Čas sa krátil a my sme mali toho ešte veľa na pláne, tak sme vyrazili.

Našou prvou zastávkou bola bývalá soľná baňa Turda, ktorá je na skok od Klužu. Salina, čo v preklade do slovenčiny znamená „soľňá baňa“, fungovala už od 13. storočia a bola takzvaným zlatým pokladom pre uhorských panovníkov. V tom čase totiž platilo pravidlo z českej rozprávky „Soľ nad zlato“.

Hneď pri vstupe nás čakalo obrovské osvetlené schodisko smerom dole. Kráčali sme tak dlho, že sme si mysleli je to cesta priamo do pekla. Lenže peklo to nemohlo byť, pretože teplota sa menila veľmi nárazovo a z pôvodných 20 stupňov bolo o chvíľku ani nie 10 stupňov nad nulou. Ale to, čo sme videli a zažili na samom dne jaskyne, som si nepredstavoval ani v najkrajšom sne. Pri príchode do hlavnej časti, ktorá bola pomenovaná po uhorskom panovníkovi Rudolfovi Habsburskom sme uvideli zábavný park s ruským kolesom.

Okrem zábavného parku sa tam nachádzal bowling, minigolf, bar, a amfiteáter. Táto časť bola tak obrovská, žeby sa tam zmestilo aj päť futbalových ihrísk. Z historických fotografií sme zistili, že baňa slúžila ako sklad počas 2. svetovej vojny, medzi najčastejšie potraviny, ktoré sa sem ukladali bol napríklad syr.

Po návšteve soľnej jaskyne Turda sme sa už tešili na náš prvý nocľah, ktorý bola v mestečku Deva, v blízkosti nášho najbližšieho cieľa. V tento deň som oslavoval aj svoje 30. narodeniny, našťastie skoro všetkých blízkych som mal so sebou v Rumunsku, tak som o nič neprišiel a mohli sme sa decentne zabaviť.

Najkrajšia cesta na svete

Ubytovanie v Deve nebolo náhodné, keďže naše kroky odtiaľ smerovali za ďalším bodom programu. Hunedoara by nebola ničím zvláštna, keby sa nad ňou majestátne netýčil najstarší stredoveký hrad v Rumunsku, ktorý taktiež patrí medzi najkrajšie hrady v Európe.

Bol to ten typický hrad z rozprávok, ktorý mal padací most a okolo seba priekopu v ktorej pretekala voda. K dokonalosti mu chýbala iba princezná, ktorá by mala spustené svoje blonďavé vlasy z najvyššej veže. Bol som nadšený, vyzeral ešte krajšie ako z fotografií na internete.

V rumunčine nesie názov Corvinilor, podľa svojho najvýznamnejšieho panovníka Mateja Korvína. Ale samotnú výstavbu hradu začal už v roku 1446 panovník a otec Mateja Korvína – Ján Huňady.

Na hrade sme sa zdržali trošku dlhšie ako sme plánovali a nás čakal najdlhší presun a to na  primárny cieľ našej cesty, Transfagarašan, ktorú právom označil známy magazín Top Gear za najkrajšiu cestu na svete. Táto serpentínová cesta, oficiálne označená „7C“ je stavebným skvostom cestárov, chodia sem každoročne tisícky turistov, či už letecky alebo na vlastných autách a motorkách. Zažiť túto trasu v plnej rýchlosti je však len pre silnejšie žalúdky a skúsených vodičov.

Cestné dobrodružstvo sa začína popri obrovskej priehrade Vidraru, ktorá je sama o sebe staviteľské veľdielo. Na začiatku máte dlho pocit, že sa nič nedeje, sem-tam nejaká ostrá zákruta. Potom, ako sa dostávate do čoraz väčšej nadmorskej výšky, prídu ostré zákruty, kde si tí, ktorí sedia vzadu povedia, že mali radšej šoférovať alebo sedieť vpredu.

Na Transafagarašan sme sa dostali pri západe slnka, počas stúpania sme videli stáda stoviek oviec, pasúc sa na krásnych zelených pastvinách, ktoré viedol vycvičený ovčiarsky pes. Skutočná nádhera, pri tomto momente som mal pocit, že na svete neexistuje žiadny stres a všetok čas sa spomalil.

Po dosiahnutí úplného vrcholu Transfagarašanu sme mali možnosť zakúpiť si suveníry, dať si typické rumunské jedlá z miestnych stánkov a pozrieť si veľké číre jazero Balea,  ktoré bolo neďaleko. Druhú stranu cesty sme už absolvovali po tme a na ubytovanie sme sa dostavili až neskoro v noci. Všetci šoféri sme boli tak vyčerpaní, žeby sme zaspali zrejme aj po stojačky.

Gróf Drakula

Hlavný cieľ bol dosiahnutý a my sme mali na pláne už len historické pamiatky v podobe hradov Transylvánie. Prvým hradom v tento deň bol Rašnov, ktorý bol čiastočne zrúcanina a viedla k nemu horská zubačka. To, že Rašnov bol zrúcanina nič nemenilo na tom, že nás taktiež ohromil a to atmosférou aká na ňom bola. Muzikanti vyhrávajúci dobové piesne, mnoho historických stánkov, domácich remeselníkov a nádherné výhľady na okolie z vrcholu hradu.           

Teraz nám už ostávalo navštíviť posledný hrad, kvôli ktorému sa aj väčšina ľudí rozhodla s nami vycestovať. Bol ním Bran, prezývaný tiež Drakulov hrad. Historici aj tí skúsenejší vedia, že originálny Drakulov hrad je už len zrúcanina a Bran použil vo svojej knihe známy autor Bram Stoker ako sídlo Valašského kniežaťa. V ňom býval Vlad III. Tepeš prezývaný „Drakula“ aj „Napichovač“ pretože svoje obete napichoval na drevené kolíky a tým ich mučil až kým nezomreli, čo bolo pomerne veľmi rýchlo. Vlad III. bol trikrát Valašským kniežaťom a bol najmä známy vďaka svojej krutosti. Napichovanie na kôl možno nebolo to najhoršie, čo za svojej vlády vykonával.

Hovorieva sa, že na svojom hrade robil oslavy, kde zavolal chudobných ľudí z celého kraja na veľkolepú hostinu. Po hostine ich všetkých nechal zaživa upáliť, aby sa mohol chváliť, že v svojom kniežatstve znížil chudobu a zároveň ukončil trápenie.

Bran bol naozaj pozoruhodným skvostom, avšak doba internetu sa tiež podpísala pod jeho masovú návštevnosť, pretože si spomínam, ako som ho navštívil v roku 2016 a bolo tu 10x menej turistov. Teraz to tu všetko žilo len legendou o Drakulovi, všade samé masky, magnetky a iné suveníry pripomínajúc si časy jeho najväčšej slávy.

Keď sme vošli do hradu, mal som pocit, že sme ako v  bratislavskej MHD počas rannej špičky. Bran nie je najväčším hradom v Rumunsku, ale isto tým najznámejším, preto bol o vstup tak veľký záujem. V éteri sa miešali rôzne jazyky, či už susedské ako poľština a čeština, ale aj nemčina, francúzština, či holandština.

Cestou po celej krajine sme mali pocit, že sme tam jediní turisti a teraz sme mali naopak pocit ako pred Koloseom v Ríme alebo pred Eiffelovou vežou v Paríži.

Po ceste k nášmu poslednému ubytovaniu sme navštívili mesto Sighişoara, ktoré patrí k historicky najstarším a najkrajším mestám. Sighişoara je zaradená do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi najkrajšie pamätihodnosti mesta sa radí hodinová veža vysoká 64 metrov a orloj k nej patriaci.

Rumunsko je krajina, ktorá stále nie je až tak poznačená cestovným ruchom a dokážeš si ju vychutnať plnými dúškami. Nikdy neber na ohľad, čo ti niekto povie negatívne o danej krajine, až kým si ju nezažiješ na vlastnej koži. 

Ak ťa v budúcnosti láka navštíviť tajomnú Transylvániu, budeme radi, keď nás kontaktuješ.