16 dní bez internetu: Sociálna sieť na Kube je ulica

Tí, čo ma poznajú už nejaký ten piatok vedia, že Kuba je moja srdcová záležitosť. Keď sa mi naskytla možnosť druhýkrát v živote navštíviť „Ostrov slobody“, neváhal som ani sekundu. Čas nášho pobytu na Kube presiahol 2 týždne, počas ktorých sme precestovali takmer celú krajinu a zažili ohromné veci. Ak ťa to zaujíma, nalej si do pohára rum, zapáľ cigaru a pokračuj v čítaní.

Na zahriatie je ideálna Havana

Pristáli sme na Aeropuerto José Martí, tak znie názov medzinárodného letiska v Havane, ktoré je pomenované po kubánskom národnom hrdinovi. Pred terminálom už netrpezlivo vyčkával taxikár Raúl, ktorý nás zaviezol do nášho dočasného príbytku v centre mesta pri Malecóne. 

Prostredie mne dôverne známe, pretože som tu už bol ubytovaný pri mojom prvom pobyte v roku 2015.

Po 16 hodinovom lete nepadne nič lepšie, ako šálka kvalitnej kubánskej kávy, ktorou nás privítala domáca Grisel. A samozrejme sprcha. Osprchovaní a prezlečení sme sa teda vybrali do ulíc.

Kubánci sú veľkí pouliční biznismeni a turisti pre nich predstavujú obrovský zdroj peňazí. Čiže keď zbadali ľudí, ktorí vyzerali ako keby práve prišli z Vápenky v Devínskej Novej Vsi, automaticky sme sa stali pre nich terčom ponúk pre návštevu reštaurácií, barov, diskoték a pod.

Spočiatku z toho môže byť človek zmätený, ale po čase sa dá zvyknúť, keďže sa častokrát stačí len pousmiať a povedať “no, gracias”. 

Prechádzame sa uličkami starej Havany (La Habana vieja), ale aj miestami, kde noha turistu bežne nevkročí.

Keďže internet nie je na Kube samozrejmosťou. Najznámejšou sociálnou sieťou v Havane je Malecón. Šesťprúdová cesta, tiahnuca sa 8 km popri Atlantiku. 

Stretneš tu domácich viesť družné debaty, tancovať, či popíjať rum. Je to tiež neslávne známe centrum prostitúcie. 

O tom, že v Havane okrem Malecónu netreba vynechať El Capitolio, Plaza de la Revolución, či iné zaujímavosti sa už dosť popísalo na rôznych blogoch, či v bedekroch.

Preto ma z času na čas zláka vidieť niečo nie až tak typicky turistické.  A tak sme sa vybrali na cintorín, ktorý je pomenovaný po Krištofovi Kolumbovi.

Platiť za vstup sa nám však zdá morbídne. Miestneho správcu neobmäkčili ani naše argumenty, že tam máme pochovaných prarodičov.

Objednávame si teda v neďalekom podniku pizzu a jedno orosené a kocháme sa výhľadom na nádhernú vstupnú bránu miesta posledného odpočinku.

Slnko bolo ešte vysoko, keď nám v hlavách skrsol nápad ísť sa osviežiť do oceánu.

V blízkosti hlavného mesta sa nachádzajú pláže, tzv. „Playas del Este“, kam patrí Playa Santa Maria, Bacuranao a Guanabo. 

Ideálne pre tých, ktorý sa chcú okúpať krátko po prílete a vyhnúť sa popri tom davom turistov. 

Neďaleko leží dedinka Tarará, kde sa v minulosti liečili obete z Černobyľu. 

Na zahriatie sa v rámci pobytu je Havana ideálna, rovnako ako rum rovnomennej značky. My sa s metropolou Kuby v tejto chvíli lúčime, avšak nie na dlho.

Staré šaty a kvalitný tabak

Vyrážame na výlet. Pred domom nás už čaká taxikár Tody s jeho nablýskaným Chevroletom z roku 1951. Okná dole, volume hore a v rytme reggaetonu sa vydávame na západ krajiny, konkrétne do provincie Pinar del Río. 

Oblasť nachádzajúca sa približne 180 km od Havany je známa tým, že sa tam pestuje jeden z najkvalitnejších tabakov na svete.

Naším konkrétnym cieľom je dedina Viñales. Kocháme sa nádherným výhľadom na okolité vápencové hory tzv. “mogotes”, ktoré vyzerajú naozaj unikátne. Na jednom z nich môžeš vidieť výplod Fidelovej fantázie, keď dal robotníkom v 60. rokoch minulého storočia vytvoriť maľbu s prehistorickými motívmi.

Ďalšou zastávkou je dom jedného pestovateľa tabaku, od ktorého si kupujeme „po domácky“ robené cigary nazývané aj “puro artesano”, skutočný pôžitok.

Tabakové polia sa obrábajú výlučne pluhom s pohonom dobytka, keďže ťažké stroje ako traktory by mohli pôdu znehodnotiť.

V údolí Viñales sa oplatí navštíviť aj Cueva del Indio (v prekl. Indiánska jaskyňa), v ktorej je možnosť plaviť sa po pretekajúcej rieke.

Potulky po údolí zakončujeme v reštaurácii “El Campesino”, kde si pochutnávame na pečenom kurati, či kubánskom národnom jedle “ropa vieja”, čo v preklade znamená staré šaty – odporúčam.

Sen každého Kubánca

Varadero je približne 17 km dlhý a asi 500 m široký výbežok, ktorý z oboch strán obmýva Atlantický oceán. Rozsiahle pláže pokryté bielym pieskom a tyrkysová farba vody z neho robia raj turistov o akom sa môže domácim len snívať.

Známe letovisko je rozdelené na 2 časti, v tej prvej žijú domáci a druhú časť tvoria hotelové komplexy.

Nastupujeme na autobus bez strechy s túžbou vidieť zlatú klietku ostrova aj z inej perspektívy. V ten deň bolo dosť veterno a tak bola jazda týmto autobusom veľmi zaujímavá, avšak vzhľadom k môjmu účesu som “vítr ve vlasech” nepociťoval.

Po približne hodinovej prehliadke mi vnútorný hlas čoraz hlasnejšie hovoril “vamos a la playa”, tak som ho nakoniec počúvol a zapichli sme to na pláži. Slnko svietilo, voda lákala miestami menej ako opálené telá kubánskych žien, za ktorými by utieklo očko nejednému mužovi.

Varadero je niečo ako krásna žena, na chvíľkový úlet fajn, ale pre tých, ktorí túžia aj po charizme, sa pravá Kuba začína za tabuľou ̶V̶a̶r̶a̶d̶e̶r̶o̶ . 

Preto sme si povedali, že 2 noci na tomto mieste bohato stačia. A tak sme sa po raňajkách u Lazarita, mimochodom skvelý chlapík, vybrali spoznávať ďalšie krásy ostrova.

Krokodíl na prírodno a Zátoka svíň

Nasledujúca zastávka je krokodília farma Criadero de Cocodrilos. Hovorí sa, že vždy je lepšie, keď si dáš krokodíla ty, ako keď si dá on teba a tak sme neváhali a ochutnali sme ho (na prírodno).

Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bolo šnorchľovanie sa v Cueva de los peces, čo v preklade znamená rybia jaskyňa. Jednoducho nádhera! 

Celá táto oblasť má v kubánskej histórii významnú pozíciu. Ak ti niečo hovorí invázia v Zátoke svíň, tak budeš vedieť.

Práve tomuto miľníku je venované múzeum v dedine Girón, kde sa v roku 1961 zrodilo víťazstvo Kubáncov nad emigrantami podporovanými CIA. Po návšteve múzea a plní zážitkov sadáme do auta a mierime do ďalšieho bodu.

100 ohňov

Mesto Cienfuegos (v prekl. 100 ohňov) veľa turistov z nepochopiteľných dôvodov obchádza. Sú tak ukrátení o jeho šarm a prívetivosť.

Táto informácia možno mnohých prekvapí, ale najpopulárnejším športom na Kube je bejzbal. Najlepší Kubánci pôsobia v zámorskej MLB, kde zarábajú rozprávkové peniaze.

Nemusíš patriť medzi nadšencov tohto športu, avšak štadión domácich Cienfuegos Elefantes za návštevu rozhodne stojí.

Nedáš mi tenisky?

Trinidad je koloniálna perla karibskej časti ostrova, kde ti odporúčam spraviť tieto 3 veci:

• okúsiť miestny drink „La Canchanchara“ 
• vychutnať si západ slnka na Playa Ancón
• zabaviť sa na diskotéke v jaskyni Ayala

Na škodu nie je si spraviť výlet neďalekej dedinky Manaca Iznaga, kde sa nachádza Hacienda Ingenio s vyhliadkovou vežou, odkiaľ je dychberúci výhľad na široké okolie.

Cestu k tejto veži lemujú stánky predajcov suvenírov, ktorí ponúkajú svoje produkty. Zaujal ma sortiment jednej pani, predávajúcej krásne ručne vyšívané obrusy, čo sa mi zdalo ako vhodný suvenír domov.

A tak prišlo na rad zjednávanie ceny, popri ktorom sa ma nenápadne spýtala, či by som jej nedal moje tenisky pre jej syna. Bral som to samozrejme ako nepodarený žart a za obrus dostala riadne zaplatené peniazmi.

Kuba vzhľadom k svojmu zriadeniu trpí nedostatkom niektorých tovarov a služieb, ktoré my považujeme za samozrejmosť. 

Preto je dobrým zvykom dať domácim aspoň malú pozornosť. A tak Kubánci odo mňa dostali kalendáre s motívom Slovenska, sprchové gély a Horalky, ktoré mimochodom milujú všade na svete!

600 kilometrov na Žiguláku

“Taxi, amigo?” Otázka, ktorú keď sme denne nedostali 250 krát, tak ani raz. Bolo však zrejmé, že o tento druh prepravy na Kube núdza nebude.

U domácich je zdieľané cestovanie pomerne bežná vec a často ich vidíte postávať pri ceste a stopovať. Je to bezpečné a častokrát jediné riešenie, keďže verejná doprava viac nepremáva ako premáva a pre cudzincov je takmer nedostupná.

Alternatívou môžu byť autobusy súkromnej spoločnosti, ktoré sú určené výhradne pre turistov, avšak vzhľadom k šetreniu času bola naša voľba prepravy z Trinidadu do Santiaga jasná.

Ako tento dobrodružný presun dopadol sme podrobne spísali pre Denník taxikára.

Najkaribskejšie mesto ostrova

Mesto bez mejkapu, ako žena vedľa ktorej sa ráno zobudíš . No si tak opantaný jej vášňou, že už nebudeš chcieť inú. Vitaj v Santiagu de Cuba!

Okrem katedrály Zvestovania Panny Márie tu uvidíš azda najväčšiu koncentráciu motoriek československej značky Jawa. Tiež nemožno zabudnúť na výborný rum, ktorý nesie rovnaký názov ako samotné mesto.

V neďalekých kasárňach Moncada sa začala Kubánska revolúcia, ktorou vstúpil do dejín Fidel Castro. Aj keď prežil väčšiu časť života v Havane, tak práve Santiago de Cuba si zvolil za miesto svojho večného odpočinku.

Nič krajšie som v živote nevidel

Povedal Krištof Kolumbus, keď sa v roku 1494 vylodil na západnom pobreží Kuby. Neklamal, Baracoa je naozaj nádherná. Jej krása spočíva v nespútanej divokosti nedotknutej prírody, do ktorej sa zamiluješ.

Legenda hovorí, že v časoch španielskej kolonizácie skákali domorodci na protest zo skál volajúc „yu murí„, v španielčine „yo muero„, čo v preklade znamená „umieram“. A tak dostalo toto údolie s okúzľujúcou flórou a faunou pomenovanie Yumurí.

Či už na Kubu turisti prichádzajú prostredníctvom cestovných kancelárií alebo na vlastnú päsť, väčšinou absolvujú len typický okruh Havana – Viñales – Trinidad – Varadero. V horšom prípade len Varadero.

Snahou týchto riadkov boli priblížiť, že Kuba ponúka rozhodne viac ako vyššie spomenuté. 

Našich 16 dní bez internetu sme zavŕšili návratom do Havany, odkiaľ nás čakal odlet späť domov. Preto, ak si sa dočítal až sem, ďakujeme za tvoju pozornosť a keď ťa podobné dobrodružstvo láka, neváhaj nás kontaktovať.